http://komentare.sme.sk/c/5850645/reci-sa-vravia-chlieb-sa-je.html
Dnes píše Eugen Gindl
Reči sa vravia, chlieb sa je...
Bol som na ostrove Lanzarote. Uživí 80-tisíc ľudí. Štyria z piatich žijú z cestovného ruchu. V priebehu roka navštívi Lanzarote až 250 000 turistov. Taká invázia dokáže aj najkrajšie kúty sveta zdevastovať. Developeri skúpia pozemky, postavia na nich ozrutné hotely a vytvoria okolo nich oázy konzumu. Takto zničili mnohé malebné zákutia aj na väčších Kanárskych ostrovoch. Ostrov Lanzarote však zámery finančných skupín odrazil.
Na čelo odboja sa postavil Cesar Manrique. Charizmatický umelec, vizionár presvedčil ostrovanov, že developeri génia loci ostrova zabijú. Povedal: „Lanzarote, ak umrieš, nikto ťa už nikdy k životu neprebudí.“ Manrique, priateľ Picassa a Juana Miró, presadil jednoduché zásady: Nijaká stavba, okrem kostolných veží, nesmie presiahnuť výšku kanárskej palmy. Stavebné povolenie dostanú iba tí, ktorí tvorivo rozvinú tradičný ostrovný štýl. Nijaké bilbordy. I stalo sa.
Iba raz sa pokúsili developeri umelcovo „desatoro“ obísť. Keď bol na dlhšom pobyte v USA, začali v chvate stavať mnohopodlažnú budovu. Ostrovania sa vzbúrili. Manrique sa vrátil a urobil poriadok. Stavbu zastavili, ale zachovali. Slúži dodnes ako „pamätník ľudskej hlúposti a chamtivosti“. Manrique vraj uskutočnil svoju „utópiu“ iba preto, lebo ho podržal jeho spolužiak, José Cerda. Človek, ktorý v rozhodujúcej fáze odboja bol „prezidentom“ Lanzarote. Výnimočný muž. Veď vízie ľudí na radniciach sveta čoraz častejšie kaličí „pach peňazí“.
Bratislava nie je ostrov. Manriqueho zásady tu nemôžeme uplatniť. Môžeme však naliehať, aby zodpovední, zohľadniac podnety nezávislých odborníkov i občanov, vypracovali a schválili záväzné regulatívy. Ľudí potešilo už to, že väčšina kandidátov na hlavného architekta Bratislavy označila za najhoršiu stavbu posledného desaťročia River Park I. Etalón developerskej arogancie. Predobraz groteskného Legolandu, ktorý má na tento „sarkofág architektonickej invencie“ nadviazať. Priatelia...!
Na ľavom brehu Dunaja sa nebojuje v prvom rade o PKO. Bojuje sa o to, aby developeri, či už získali a získajú pozemky poctivo, alebo pomocou korupcie, nemohli na týchto pozemkoch postaviť, čo chcú. Bez verejnej súťaže, bez verejnej diskusie... S pomocou poslancov, čo neraz hlasujú ako automat, do ktorého vhodili mincu. S pomocou najatých „okrášľovačov“ a cenzorov verejnej mienky. S pomocou „svojich“ architektov. A v neposlednom rade s pomocou apatického občana, ktorý už nedokáže rozlíšiť pravdu od lži.
streda 13. 4. 2011 21:59 | Eugen Gindl
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/5850645/reci-sa-vravia-chlieb-sa-je.html#ixzz1JU44Tnhs