Choď na obsah Choď na menu
 


Otvorený list predstaviteľov kultúrnej a vedeckej obce a zástupcov občianskej verejnosti

5. 2. 2010

Otvorený list predstaviteľov kultúrnej a vedeckej obce a zástupcov občianskej verejnosti:

Žiadame zachovanie Parku kultúry a oddychu v Bratislave!

 

Vyjadrujeme vážne znepokojenie nad konaním bratislavského primátora Andreja Ďurkovského a sme sklamaní postojom rozhodujúcej časti poslancov a poslankýň mestského zastupiteľstva ku komplexu Parku kultúry a oddychu (PKO) v Bratislave.

 

Bratislave hrozí ďalšia rana, ďalšie ochudobnenie kultúrno-historického dedičstva, strata genia loci. Dvadsať rokov po páde komunizmu pokračuje súčasná moc v mentalite deštrukcie a diskontinuity. Deje sa tak napriek jasne deklarovanej vôli značnej časti verejnosti a napriek významným hlasom z prostredia kultúrnej, pamiatkárskej a architektonickej obce.

 

Musí Bratislava naozaj byť zakliatym mestom? Musíme nevyhnutne mať po River Parku I  na nábreží aj River Park II?

 

Bratislava potrebuje priestor pre kultúru, je však zarážajúce a v rozpore s tým, čo vidíme v mnohých iných mestách a štátoch, ak sľubovaný nový kultúrny stánok v komplexe River Park II má vzniknúť deštrukciou existujúceho kultúrneho dedičstva, navyše za zjavne nevýhodných podmienok pre mesto. Zatiaľ čo Park kultúry a oddychu rešpektuje krajinno-priestorový kontext a vzťah medzi Dunajom, nábrežím a Hradným kopcom, budova River Parku svojou masou likviduje charakter nábrežia a obmedzuje jeho potenciál ako kvalitného verejného priestoru.

 

Na stretnutí predstaviteľov mesta, aktivistov, nezávislých odborníkov a osobností, ktoré sa uskutočnilo 24. marca 2009, vyjadril primátor Andrej Ďurkovský opakovane prísľub zachovať budovy Parku kultúry a oddychu: „Som presvedčený, že investor mal postaviť nové nábrežie, dať do poriadku túto zónu. Ale rovnako som presvedčený o tom, čo som sľúbil aktivistom, že viem zmeniť svoj názor, viem zabrániť tomu, aby sa PKO búralo.“ K splneniu tohto sľubu ho o niečo neskôr zaviazalo aj mestské zastupiteľstvo. Na svojom decembrovom zasadnutí však poslanci a poslankyne náhle a bez akýchkoľvek odborných podkladov schválili uznesenie, ktorým vyjadrili vôľu podpísať zmluvu o prenájme priestorov v rámci River Parku II. Takéto riešenie podľa primátora zachová genius loci na nábreží. Investor Henbury Development sa pritom vyjadril, že „staré objekty PKO“ vo svojom projekte využiť neplánuje a primátor dnes hovorí o „bývalom komplexe PKO“.

 

Napriek podanej pomocnej ruke zo strany občianskej verejnosti ako aj zo strany odborníkov z Fakulty architektúry STU a Pamiatkového úradu SR, primátor od marca 2009 neprejavil záujem komunikovať s verejnosťou ohľadne riešenia problému PKO. Vo svojom stanovisku z 23. 12. 2009 podozrieva ľudí bojujúcich za záchranu PKO z neúprimnosti a postranných úmyslov, na druhej strane deklaruje dobrú vieru predstaviteľov mesta a hovorí o neodškriepiteľnom posune vpred v riešení otázky kultúrno-spoločenského stánku v Bratislave v dnešnej „dynamickej dobe“.

 

Sme presvedčení, že aj v „dynamickej dobe“ by mali mať slová a sľuby svoju váhu. Primátor Ďurkovský len pred niekoľkými týždňami uvádzal podujatia pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie v Bratislave. Dnes hovorí jazykom, ktorý svojím zafarbením, ale aj technokratickým uvažovaním, prekrúcaním pravdy a naznačovaním konšpiračných teórií pripomína tóny z minulého režimu.

 

Neželáme si pokračujúcu „urbicídu“ Bratislavy – likvidáciu duchu mesta, vymazávanie pamäti a budovanie bezfarebnej, odľudštenej a odprírodnenej homogenity. Odmietame zneužívanie pojmu genius loci ako formu rétorického cvičenia bez skutočného obsahu. Nie sme bezduché stádo, ktoré sa uspokojí s bufetovou kultúrou a anketami o pagáčoch na Vianočných trhoch. PKO mnohým Bratislavčanom pripomína najmä atmosféru ich mladosti, vzbudzuje v nich pozitívne emócie, vyvoláva príjemné spomienky. Pre ďalšiu, najmä mladšiu, časť verejnosti je PKO jedinečným a nenahraditeľným priestorom pre alternatívnu kultúru, ktorý ponúka okrem iného najväčší tanečný parket v strednej Európe a podľa svedectva hudobníkov aj výbornú akustiku. O urbanisticko-historických, architektonických a kultúrnych hodnotách PKO v súčasnosti hovoria urbanisti, architekti, pamiatkári či hudobníci. Areál Parku kultúry a oddychu bol pôvodne budovaný ako výstavisko pre medzinárodné Dunajské veľtrhy už v štyridsiatych rokoch, odovzdaný do užívania pre kultúru bol v roku 1955. Ide teda o dielo, ktoré zahŕňa viacero architektonických a kultúrno-historických vrstiev a ktoré si dnes zaslúži citlivú obnovu. V čase, keď už Bratislava nerozvážne prišla o viaceré svoje industriálne pamiatky, je nemysliteľné, aby mesto v ochudobňovaní svojho dedičstva pokračovalo.

 

Obávame sa, že likvidácia PKO by znamenala pre Bratislavu, Bratislavčanov a ich pocit domova podobnú ranu ako likvidácia synagógy na Rybnom námestí v roku 1969. V súčasnej dobe zápasí nielen Bratislava, ale celé Slovensko, za záchranu svojho prírodného a kultúrno-historického dedičstva. Unikátne hodnoty našej krajiny sú ohrozené záujmami netransparentných finančných skupín, aroganciou moci, prekvitajúcou korupciou, ako aj pretrvávajúcou nekultúrnosťou, necitlivosťou a nevzdelanosťou. Skutočné vlastenectvo pre nás neznamená hrubý a primitívny nacionalizmus, ale pestovanie kultúrneho vzťahu ku krajine a vnímavosť voči odkazu tých, ktorí tu žili pred nami.

 

V tejto situácii sa osud PKO stane symbolicky významný tak pre Bratislavu ako aj pre Slovensko.

 

 

Odmietame prepadnúť pocitom dezilúzie a bezmocnosti. Sme presvedčení, že situácia ešte nie je celkom stratená. Navrhujeme preto zásadné prehodnotenie doterajšieho prístupu mesta i štátu ku komplexu Parku kultúry a oddychu v Bratislave a žiadame, aby kompetentní:

 

  • začali rešpektovať názor tisícov Bratislavčanov a Bratislavčaniek;
  • prestali hazardovať s kultúrnymi hodnotami a majetkom mesta;
  • vyhlásili PKO za kultúrnu pamiatku.

 

 

 

Bratislava 22. januára 2010

 

 

 

Mikuláš Huba, geograf a environmentalista

Zuzana Kronerová, herečka

Ivan Bútora, poslanec m.č. Bratislava – Staré Mesto

 

K výzve sa pripojili:

 

 

Peter Breiner, hudobník

Marián Varga, hudobník

Juraj Nvota, režisér a herec

Rudolf Sikora, výtvarník a pedagóg

Zuzana Homolová, výtvarníčka a folková speváčka

František Kovár, herec

Martin M. Šimečka, spisovateľ a publicista

Jozef Lupták, violončelista

Daniel Pastirčák, básnik, esejista, výtvarník a kazateľ

Marián Slovák, herec

Anna Grusková, divadelníčka

František Guldan, výtvarník

Pavol Breier, fotograf

Stano Dančiak, herec

Vladimír Havrilla, sochár

Marian Huba, výtvarník a pedagóg

Otis Laubert, výtvarník

Branislav Líška, vysokoškolský pedagóg

Eva Matejková, herečka

Eva Guldanová, novinárka

Ivan Marton, muzikológ a hudobný producent

Zuzana Maurery, herečka a speváčka

Marta Šimečková, novinárka

Jena Šimková, fotografka

Kornélia Ríšová, environmentaliska

Kamil Procházka, novinár

Jana Juráňová, spisovateľka

Martin Bútora, sociológ

Michal Majtán, ekonóm a prognostik

Monika Hilmerová, herečka a speváčka

Alžbeta Rajterová, muzikologička

Damas Gruska, informatik a pedagóg

Matúš Jakabčic, hudobník

Martin Porubjak, dramaturg a režisér
László Szigeti, riaditeľ vydavateľstva Kalligram

Anna Daučíková, výtvarníčka
Boris Farkaš, herec
Katarína Farkašová, dramaturgička
Henrich Pifko, architekt a vysokoškolský pedagóg
Magdaléna Kvasnicová, historička umenia

Jozef Dado Nagy, moderátor a publicista

Ľubo Belák, hudobník

 

 Výzvu osobností môžete podporiť tu:

http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=458811

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.