Zachráňme PKO - patrí kultúre a občanom!

Reakcia na vyjadrenie o búracom povolení

     Stanovisko magistrátu hovorí, že „iniciatíva prišla neskoro“. Pritom iniciatíva za záchranu PKO má už niekoľkoročnú tradíciu. Magistrát sa odvoláva na búracie povolenie, ktoré argumentuje tým, že vraj „stavebnotechnický stav je nevyhovujúci a z hľadiska konštrukčného riešenia nevyhovuje požiadavkám rekonštrukcie“, čo je prinajmenšom pochybné, pretože budovy sú stále v prevádzke  a ich celkový stav je očividne dobrý, ba výborný. (Nedávna rekonštrukcia.)  Ak by bola pravda, že budovy sú v dezolátnom stave, magistrát sa nemá čím chváliť ani oháňať. Kto sa mal  o takéto budovy, významné pre Bratislavu, starať, ak nie majiteľ? Kto je zodpovedný za to, že (keď to už tak hrubo nazveme), takáto „poriadna kubatúra muriva“ je predmetom licitácie bez ozajstného ekonomického zhodnotenia? Kto porovnal náklady na  búranie s alternatívami?    Je zarážajúce, že v búracom povolení sa o celej stavbe hovorí iba ako o „odpade“, hoci sú tam pozoruhodné architektonické detaily (interiér spoločenskej haly, sgrafitá ap.), o ktorých sa búracie povolenie vôbec nezmieňuje. Vo vyjadrení magistrátu sa vôbec nespomína, že návrh na vyhlásenie za kult. pamiatku podporila aj Fakulta architektúry STU. Tón vyjadrenia magistrátu je suverénny až povýšený, akoby sa mohlo s hodnotami, ktoré reprezentujú históriu Bratislavy a dielo popredných architektov a výtvarníkov a sú významným mestotvorným činiteľom,  narábať ľubovoľne bez serióznej diskusie s odbornou i širokou verejnosťou.

      Magistrát uvažuje iba o negatívnej – demolačnej alternatíve. Úplne chýba náznak pozitívneho prístupu – napr. alternatívna úvaha, ako osloviť investora, rokovať s ním a dohodnúť sa  na inom riešení, ako je demolácia. Magistrát automaticky vytvára obraz investorov ako barbarov, ktorým nemá zmysel navrhovať pozitívne riešenia.  Magistrát ako majiteľ budovy vykazuje minimálny stupeň kreativity, pozitívneho a perspektívneho myslenia, ako aj zmyslu pre demokraciu – využívať podnety občanov. Pripomienky sa zmetú zo stola, hľadajú sa výhovorky, ako sa vyhnúť serióznej hĺbkovej analýze problému – navodzuje sa atmosféra apatie, bezvýchodiskovosti, pesimizmu, odporu ku kreativite. Predpokladáme, že na úradoch samosprávy by mali pracovať ľudia aspoň minimálne vzdelaní v otázkach tvorby mesta, jeho siluety, proporcií, vzťahu k terénnemu reliéfu a mierky. Bez toho možno v mestách vytvárať iba chaos.

Ing.arch.I.Thurzo